Ciao, ja som Viera!

Web-dizajnér mojej stránky mi poradil, aby som v tomto kúsku textu predstavila samu seba a priblížila ľuďom, prečo som sa kedysi dávno rozhodla pre taliančinu. Vraj do 400 znakov... Áno, odčerpávam si ich už týmito riadkami, ale stručnosť nebola nikdy mojou výsadou. Konieckoncov, v tom je asi moja talianska časť duše.

Neuveríte, no celé to vlastne podnietila študentská vypočítavosť. Talianske bilingválne gymnázium v Bratislave vypísalo skúšky o mesiac skôr ako väčšina ďalších škôl a vidina dlhších prázdnin bola veľkým lákadlom. Ani som netušila, ako ma taliansky jazyk chytí za srdce. Čoskoro som sa do taliančiny ponorila tak, že som začala doučovať mladších spolužiakov.  Hoci ma rodičia presvedčili, aby som si podala prihlášku na ekonómiu a vyštudovala „niečo normálne“, kontakt s jazykom som nestratila – naopak, začala som v ňom žiť. Každé leto medzi ročníkmi som trávila práve na Apeninskom poloostrove a keď som si v roku 2008 odnášala domov diplom s titulom inžinierky ekonómie, dobre som vedela, že to bude práve taliančina, ktorej sa začnem venovať naplno. Prvé lekcie pod hlavičkou talianskej jazykovej školy som dávala v bývalej prerobenej ambulancii môjho otca – gynekológa. O rok neskôr sme už s mojimi študentmi konverzovali do taktov hudby. Áno, predstavte si, Škola taliančiny sídlila bezmála dva roky v industriálnej budove, kde vo vedľajších miestnostiach skúšali hudobné kapely. Keď nám odrazu oznámili, že stavba sa bude búrať, veci sa dali do pohybu. Nesmierne mi pomohla moja bývalá žiačka a dnes už aj moja skvelá priateľka, vďaka ktorej sme našli nádherné priestory v samotnom srdci bratislavského Starého mesta. Zvyšok je už to, čo sa deje a čím žijem teraz a denno-denne. Taliančina je navždy súčasťou môjho života a najväčšiu radosť mám práve z toho, že vďaka našej škole zasiahla aj do životov mnohých ďalších. Pretože to máte jednoducho tak - taliansky jazyk je láska naveky. Pozývam vás, zamilovať sa s nami.