Nemôžeš si kúpiť šťastie, ale môžeš sa učiť po taliansky.
A to je prakticky to isté.
Ciao, som Viera a aj ja som Škola Taliančiny!
Neuveríte, ale moju lásku k taliančine vlastne podnietila študentská vypočítavosť. Talianske bilingválne gymnázium v Bratislave vypísalo skúšky o mesiac skôr ako väčšina ďalších škôl a vidina dlhších prázdnin bola veľkým lákadlom.
Ani som netušila, ako ma taliansky jazyk chytí za srdce. Čoskoro som sa do taliančiny ponorila tak, že som začala doučovať mladších spolužiakov. Hoci ma rodičia presvedčili, aby som si podala prihlášku na ekonómiu a vyštudovala „niečo normálne“, kontakt s jazykom som nestratila – naopak, začala som v ňom žiť. Každé leto medzi ročníkmi som trávila práve na Apeninskom poloostrove a keď som si v roku 2008 odnášala domov diplom s titulom inžinierky ekonómie, dobre som vedela, že to bude práve taliančina, ktorej sa začnem venovať naplno.
Prvé lekcie pod hlavičkou talianskej jazykovej školy som dávala v bývalej prerobenej ambulancii môjho otca. O rok neskôr sme už s mojimi študentmi konverzovali do taktov hudby. Áno, predstavte si, Škola taliančiny sídlila bezmála dva roky v industriálnej budove na Továrenskej, kde vo vedľajších miestnostiach skúšali hudobné kapely. Keď nám odrazu oznámili, že stavba sa bude búrať, veci sa dali do pohybu. Nesmierne mi pomohla moja bývalá žiačka a dnes už aj moja skvelá priateľka, vďaka ktorej sme našli nádherné priestory v samotnom srdci bratislavského Starého Mesta.
Zvyšok je už to, čo sa deje a čím žijem teraz a denno-denne. Dnes už Školu Taliančiny tvorí tím 30 skúsených lektorov, ktorí našim študentom otvárajú dvere do nášho talianskeho sveta. Taliančina je navždy súčasťou môjho života a najväčšiu radosť mám práve z toho, že vďaka našej škole zasiahla aj do životov mnohých ďalších. Pretože to máte jednoducho tak – taliansky jazyk je láska naveky. A keď ma nevidíte v škole, som na cestách. Niekde s batohom na chrbte v Tadžikistane, Náhornom Karabachu, Iráne, Kambodži, Transnistrii či v Kolumbii alebo v Nikarague, kam sa ešte len teším. Alebo šlapem v Španielsku svoje x-té Camino di Santiago. Lebo prejsť 1000km peši naučí pokore. A (aj) tá je v živote veľmi dôležitá.
Ďakujem vám, že ste s nami!